Na jeseň roku 2022 bol na SKENAR klinike sledovaný 65-ročný pacient s dlhodobo nehojacou sa ranou v oblasti Achilovej šľachy na ľavej dolnej končatine. Pacient je liečený na Parkinsonovu chorobu a do starostlivosti prišiel s cieľom podporiť hojenie chronickej pooperačnej rany, ktorá napriek opakovanej štandardnej liečbe nevykazovala známky dostatočnej reparácie.

​

Anamnéza a vstupný stav

V osobnej anamnéze pacienta dominovala pätová ostroha na ľavej dolnej končatine liečená konzervatívne v roku 2020. V októbri 2021 absolvoval operáciu kompletne pretrhnutej Achilovej šľachy, ktorá bola komplikovaná rozpadom rany a následnou plastikou. Napriek ďalšej liečbe vrátane hyperbarickej oxygenoterapie, kúpeľnej liečby a dlhodobej antibiotickej terapie pre nozokomiálnu infekciu (Staphylococcus aureus) sa rana dlhodobo nehojila. V roku 2022 bol stav komplikovaný erysipelom a lymfedémom ľavého predkolenia.

​

Pri vstupnom vyšetrení pacient chodil s barlami a nebol schopný plne zaťažiť ľavú dolnú končatinu. Po odstránení obväzu bol prítomný hlboký defekt kože a podkožia bez známok granulácie.

​

Priebeh skenar terapie

Pacient absolvoval skenar terapiu v dvoch cykloch v období od novembra 2022 do februára 2023, celkovo 9 terapií na klinike. Súbežne pracoval aj s domácim skenar prístrojom podľa individuálne nastaveného liečebného postupu. Terapia bola zameraná na podporu imunitných a regeneračných procesov, úpravu stresovej reakcie organizmu a lokálne ošetrenie rany a jej okolia.

​

Počas liečby boli pozorované výrazné vegetatívne reakcie, zmeny citlivosti a prekrvenia v oblasti postihnutej končatiny, ako aj prechodné zhoršenie bolestivosti, ktoré následne prechádzalo do subjektívneho aj objektívneho zlepšenia. Už po niekoľkých terapiách pacient zaznamenal zlepšenie mobility a schopnosť plného našliapnutia na ľavé chodidlo.

​

Výsledky a kontrolné vyšetrenia

Počas následných chirurgických kontrol bolo konštatované výrazné zlepšenie hojenia rany, pričom v januári 2023 nebola indikovaná ďalšia plastika a rana bola chirurgicky zašitá. Laboratórne vyšetrenia krvi boli v norme, angiologické vyšetrenie nepreukázalo poruchu arteriálneho ani venózneho systému. Kultivačné vyšetrenie rany potvrdilo prítomnosť bakteriálnej kolonizácie bez známok systémovej infekcie.

​

Záver

Skenar terapia v tomto prípade predstavovala významný podporný terapeutický nástroj pri liečbe chronickej nehojacej sa rany, najmä u pacienta s komplexnou komorbiditou a dlhodobým neúspechom konvenčnej liečby. Počas terapie boli pozorované objektívne aj subjektívne známky zlepšenia hojenia, mobility a celkového funkčného stavu pacienta.

​

Aktuálny stav
Pacientov stav zostal taký, ako bol - nezmenil sa jeho stereotyp.